Skip to content

Rural Resilience and Livelihood Improvement Sector Project RRLIP

Projetu ba Setór Reziliénsia Rurál no Hadi’ak Maneira Moris

 

Projetu ba Setór Reziliénsia Rurál no Hadi’ak Maneira Moris (Rural Resilience and Livelihood Improvement Sector Project – RRLIP) Projetu ba Setór Reziliénsia Rurál no Hadi’ak Maneira Moris (RRLIP) ho objetivu atu hadia reziliénsia husi ema kuaze 46,000 ne’ebé moris iha area rurál sira iha munisípiu Manatuto. Projetu ne’e sei hadi’a asesu ba bee, hasa’e produtividade agríkola liu-husi aprosimasaun matenek-klimátika, apoiu liga ho merkadoria, no dezenvolve oportunidade diversifika vida moris ba komunidade rurál sira. RRLIP la’o tuir aprosimasaun inkluzivu no integradu iha ne’ebé governu servisu besik liu ho komunidade-sira atu halo planu no implementa kombinasaun ba investimentu-sira iha infraestrutura bee, agrikultura, dezenvolvimentu vida moris, dezenvolvimentu kadeia valór no hametin kapasidade. Akordu subsídiu RRLIP asina hosi Banku Dezenvolvimentu Aziátiku (ADB) no governu Timor- Leste iha loron 18 fulan-Dezembru tinan 2024. Kustu estimasaun ba projetu ne’e millaun $16.59, iha ne’ebé sei finansia husi subvensaun husi Banku Dezenvolvimentu Aziátiku (ADB), Global Environment Facility, Japan Fund for Prosperous and Resilient Asia and the Pacific (JFPR), Community Resilience Partnership Program Trust Fund (CRPPTF), no Ireland Trust Fund for Building Climate Change and Disaster Resilience in Small Island Developing States (BCCDR). Ajénsia ezekutór maka Ministériu Dezenvolvimentu Rurál no Habitasaun Komunitária (MRDCH). Diresaun Jerál Dezenvolvimentu Rurál mak ajénsia implementasaun. Projetu ne’e sei tarjetu ba suku rurál sira hotu iha munisípiu Manatuto. Manatuto nu’udar munisípiu ida ne’ebé vulnerável tebes ba impaktu mudansa klimátika iha área rurál sira iha
Timor-Leste. Aproximadamente 91% husi populasaun munisípiu ne’ebé moris iha área rurál sira no 73% husi populasaun ne’ebé depende ba agrikultura hanesan sira-nia fontes primáriu ba rendimentu. Pobreza nu’udar asuntu signifikativu iha munisípiu, ho 43% husi umakain-sira ne’ebé maka iha liña probreza nasionál nia okos. Insidénsia inseguransa aihan aas ho diversifikasaun aihan ne’ebé limitadu.
Manatuto sujeitu tiha ona ba ameasa naturál no klimátiku. Akontesimentu udan-boot
ne’ebé estremu, rai-lakan no siklone-sira afeita ba estragus iha agríkola, no estraga kanál irigasaun-sira, uma, no sasan agríkola ninian. Iha sentru rai aas iha Manatuto esperiensia tiha ona udan ne’ebé makaas no tempu udan ne’ebé naruk, iha ne’ebé, iha kombinasaun ho rai-lolon ne’ebé risku, afeita ba risku erozaun ne’ebé aas, sedimentasaun, no mudansa padraun no aliñamentu mota. Área tetuk kostál ninian hetan inundasaun frekuente durante
tempu udan. Área munisípiu ne’e kobre zona agroklimátika neen iha nasaun ne’e, iha ne’ebé permite projetu ne’e atu demonstra opsaun-sira ba vida moris rurál ba nasaun no kontribui replikasaun aprosimasaun husi projetu ne’e iha munisípiu-sira seluk.

Rural Resilience and Livelihood Improvement Sector Project: Report and Recommendation of the President | Asian Development Bank

𝐆𝐨𝐯𝐞𝐫𝐧𝐮 𝐅𝐢𝐧𝐚𝐥𝐢𝐳𝐚 𝐊𝐨𝐧𝐬𝐭𝐫𝐮𝐬𝐚𝐮𝐧 𝐔𝐦𝐚 𝐃𝐢𝐠𝐧𝐮 𝐢𝐡𝐚 𝐌𝐚𝐧𝐮𝐟𝐚𝐡𝐢 𝐧𝐨 𝐌𝐚𝐧𝐚𝐭𝐮𝐭𝐨, 𝐇𝐞𝐢𝐧 𝐈𝐧𝐚𝐮𝐠𝐮𝐫𝐚𝐬𝐚𝐮𝐧

𝐌𝐀𝐍𝐔𝐅𝐀𝐇𝐈 – 𝐈𝐗 𝐆𝐨𝐯𝐞𝐫𝐧𝐮 𝐊𝐨𝐧𝐬𝐭𝐢𝐭𝐮𝐬𝐢𝐨𝐧á𝐥, 𝐥𝐢𝐮𝐡𝐮𝐬𝐢 𝐌𝐢𝐧𝐢𝐬𝐭é𝐫𝐢𝐮 𝐃𝐞𝐳𝐞𝐧𝐯𝐨𝐥𝐯𝐢𝐦𝐞𝐧𝐭𝐮 𝐑𝐮𝐫𝐚𝐥 𝐧𝐨 𝐀𝐛𝐢𝐭𝐚𝐬𝐚𝐮𝐧 𝐊𝐨𝐦𝐮𝐧𝐢𝐭á𝐫𝐢𝐚 (𝐌𝐃𝐑𝐇𝐊), 𝐤𝐨𝐧𝐭𝐢𝐧𝐮𝐚 𝐚𝐬𝐞𝐠𝐮𝐫𝐚 𝐢𝐦𝐩𝐥𝐞𝐦𝐞𝐧𝐭𝐚𝐬𝐚𝐮𝐧 𝐏𝐫𝐨𝐠𝐫𝐚𝐦𝐚 𝐔𝐦𝐚 𝐃𝐢𝐠𝐧𝐮 𝐚𝐭𝐮 𝐫𝐞𝐬𝐩𝐨𝐧𝐝𝐞 𝐛𝐚 𝐧𝐞𝐬𝐞𝐬𝐢𝐝𝐚𝐝𝐞 𝐚𝐛𝐢𝐭𝐚𝐬𝐚𝐮𝐧 𝐟𝐚𝐦í𝐥𝐢𝐚

Read More »

Anunsiu Konkursu Publiku

Ministériu Dezenvolviimentu Rural no Habitasaun Komunitária, liu husi diresaun Geral Servisu Korporativu, husi Diresaun Nasional aprovizionamentu,fo hatene ba Kompãnia sira ne’ebe maka kualifikadu no iha

Read More »

Anunsiu Solisitasaun kuotasaun Uma Sosial

Ministériu Dezenvolviimentu Rural no Habitasaun Komunitária, liu husi diresaun Geral Servisu Korporativu, husi Diresaun Nasional aprovizionamentu, fo hatene ba Kompãnia Nasional sira ne’ebe maka kualifikadu

Read More »